Dokážeme odevnému, obuvníckemu a textilnému priemyslu poskytnúť alternatívu voči rope ?

Základnou surovinou na výrobu najpoužívanejšieho textilného vlákna na svete - polyesteru, je ako inak, ropa. Od roku 1947 sa vyrába piemyselne, v roku 2009 sa ho vyrobilo 32 miliónov ton. Na celkovej spotrebe textilných vlákien vo svete sa podieľa 40 %. Na druhom mieste je bavlna s 30 %. Čím nahradíme tých 32 miliónov ton, (a to sa jedná len o polyester) keď dôjde ropa ? Predsa textilnými vláknami z bavlny, konope, ľanu, môže znieť odpoveď. Teoreticky. Prakticky by sme však na ich dopestovanie potrebovali obrovské plochy ornej pôdy. Kde ju však vziať ? Keď sa jej plocha z roka na rok znižuje, a to aj vďaka zvyšovaniu populácie, stavbe mestských aglomerácií, diaľnic, priemyselných podnikov, rozširovaniu púští, erózie pôdy, obrovské plochy sa využívajú na ťažbu nerastných surovín, na produkciu bionafty z repky olejnej, etanolu z cukrovej trstiny, na produkciu štiepky a palivového dreva zo švédskej vŕby, japonského topoľa, biomasy z Miscanthus x giganteus - slonej trávy..  

Uvediem zopár syntetických vlákien používaných v odevnom priemysle: Silon, Kapron, Nylon, Terylen, Tesil, Diolen, Dacron, Trevira, Slotera. Vyrábajú sa z rozličných umele zložených látok, ktoré sa získavajú najmä z uhlia, ropy, a z dechtu. Napr. známa fleecová bunda sa vyrába zo syntetických vlákien, 80% polyester, 20% membrána PU.

Uvediem zaujímavosť: na výrobu jednej fleecovej bundy stačí vyzbierať 30 plastových PET fliaš, a pomocou technológií ju z nich dokážeme vyrobiť.  No recyklovať sa tiež nedá donekonečna a všetko. A v šatníku mať len fleecové bundy. Ktovie, možno o niekoľkodesaťročí sa vráti módny štýl Adama a Evy.

Ako si poradí s nedostatkom ropy potravinársky priemysel, ktorý používa obalový materiál z plastov, fólií či PET fliaš ?

Základnou surovinou pre ich výrobu nie je nič iné, ako ropa. Na výrobu jednej tony plastov sa spotrebuje až dva a pol tony ropy.

Existuje alternatíva k týmto obalovým materiálom, v ktorých sú balené desaťtisíce rôznych druhov potravín ? 

Áno, je to  "bioobal", vyrobený z vlákniny pšeničného stebla a škrobu pšeničného zrna. No neviem, či práve toto je tá správna cesta, keď obilie samotné sa používa na výrobu obalov na jedlo, pričom na svete hladujú milióny ľudí, ktorých by toto obilie zasýtilo.

Len minimálne percento potravín - ako je pečivo, chlieb, zelenina a ovocie sa predávajú bez obalu. Aj to iba časť z nich.  Avšak nakoniec aj tak skončia pri pokladni v plastových "igelitových" taškách...Na Slovensku sa ich ročne predá, alebo rozdá množstvo o hmotnosti 700 až 1000 ton...

Ďalší údaj: v celosvetovom meradle sa vyrobí cca 3 milióny ton PET fliaš. Odhadovaná životnosť PET fliaš je viac než 1000 rokov.

Pri výrobe plastov sa používajú okrem základného polyméru rôzne stabilizátory, farbivá, zmäkčovadlá.

Napriek možnosti recyklácie plastov nie je možné z použitej potravinovej nádoby znova vyrobiť potravinársky obal, čo spôsobuje nutnosť vyrábať stále nové a nové obaly. Niektoré obaly vyrobené z plastov (ropy) by sa teoreticky mohli nahradiť papierovými obalmi. V papierenskom priemysle sa používa cca 3000 druhov chemických zlúčenín počnúc spracovaním buničiny, výrobou papiera, potlačou papiera. Predpokladám, že ako väčšina chemických zlúčenín, tak aj pri výrobe týchto je základnou surovinou ropa. A pre zhruba 1000 z nich zatiaľ nemáme žiadne toxikologické informácie.

Najideálnejším riešením ako si poradiť s touto situáciou, sa javí lokálna produkcia a spotreba potravín, vďaka ktorej sa minimalizuje potreba obalov na najmenšiu možnú mieru.  

Potraviny už boli príčinou nepokojov v Mexiku, Jemene, Indii, Burkine Faso a bojkotov v Taliansku a Argentíne. Kremeľ prinútil dodávateľov zmraziť ceny mlieka a chleba v Rusku. Thajsko, Ekvádor, Benin, Senegal, Egypt, Argentína a Venezuela tiež stanovili stropy na ceny potravín. Zambia, Etiópia a Pakistan zastavili export potravín. Jordánsko, Etiópia, Malajzia a Pakistan začali vytvárať zásoby hlavných potravín. Turecko, Mongolsko, Indonézia a Maroko zrušili dovozné clá na potraviny. Egypt, Jordánsko a Omán zvýšili dotácie na potraviny. Aj toto sa už stalo vo svete... Myslíte si, že v budúcnosti sa to už nebude opakovať ?

Ak dnes, v dobe, keď máme ropy relatívny dostatok, milóny ľudí hladujú, ako to asi bude vyzerať, keď sa zdroje ropy vyčerpajú ?  

Najväčší nedostatok ropy pocíti automobilový priemysel. Nielen z dôvodu že ropa je základnou surovinou na výrobu nafty a benzínu, ale aj z dôvodu, že súčasťou auta sú stovky dielov z plastov.

Počet automobilov vo svete sa za posledných 17 rokov takmer zdvojnásobil, z 500 na 900 miliónov. Vo svete bez ropy sa zrejme budeme musieť vzdať výhod, ktoré nám poskytuje cestná, železničná, lodná, či letecká doprava.  Luxusu, vďaka ktorému plytváme ropou na úkor ďalších generácií.  Myšlienka, že nás "zachránia" autá, lode, lietadlá na vodík, elektrinu, solárnu energiu, či biopalivá, je podľa mňa utópiou. Zásoby ropy sa odhadujú na 40 rokov. To znamená, že do roku 2050 by sme mali kompletne obnoviť alebo prerobiť na iný pohon 900 miliónov osobných a nákladných automobilov, plus poľnohospodárske, lesnícke a stavebné stroje, motocykle, zaoceánske námorné a riečne lode, tankery, osobné, nákladné a vojenské lietadlá, vrtuľníky...

V dobe, v ktorej ekonomiky mnohých štátov sa neustále zadlžujú, podaktoré sú na pokraji bankrotu to jednoducho považujem za nereálne.

 Automobil je považovaný za  "životnú" nevyhnutnosť, symbol slobody a úspechu.  A to predovšetkým v USA.  V tejto krajine jazdí cca 230 miliónov áut. Na 1000 obyvateľov tam pripadá približne 775 automobilov.  Pre porovnanie - v Etiópii je to pomer 1 : 1000, jedno auto na 1000 obyvateľov.  Skúsme si predstaviť, že na každých 1000 číňanov by pripadlo 775 áut. Ak sa Čína spolu s Indiou rozhodne kopírovať tento západný spôsob života, (čo sa v podstate aj deje - v Číne sa ročne predá okolo 15 milónov nových automobilov), môže to čoskoro viesť ku kolapsu civilizácie vplyvom nedostatku ropy.

V decembri 2010 bolo v hlavnom meste Pekingu registrovaných cca 4,76 miliona vozidel. To je o 700 000 viac než na začiatku roku 2010.

Ak si predstavíme ten obrovský objem ropy, ktorý je potrebný na výrobu takéhoto množstva automobilov a na sústavné plnenie ich nádrží, je to skutočne ohromujúce množstvo.

Zo spotrebou ropy úzko súvisí pozemná, námorná a letecká preprava ľudí, tovaru, cestovný ruch, a zabezpečovanie rôznych ďalších, nie nezanedbateľných činností, ako napr. vojenská ochrana štátu, verejného poriadku, záchranných zložiek, či napr. aj odvoz a likvidácia komunálneho odpadu. To sa týka hlavne veľkých miest, čím väčšie mesto, tým väčší problém s likvidáciou odpadu. Stačí niekoľkodenný štrajk smetiarov, a mestá sú zavalené odpadkami. Dokážeme tento odpad likvidovať aj v čase nedostatku ropy ? Zamýšľa sa nad tým vôbec niekto, pokúša sa nájsť riešenie ?

Uvedomujeme si, aké obrovské množstvo ropy sa spotrebuje len na prepravu takého nepreberného množstva rôznych exotických druhov ovocia a zeleniny a rôzneho iného tovaru v hypermarketoch, ktorý sa ku nám dováža doslova z celého sveta ? Toto je len jedna oblasť nezmyselného plytvania ropou, aspoň podľa mňa. Prečo nekupujeme a nekonzumujeme zeleninu a ovocie, ktoré sú pre náš organizmus prirodzené a ktoré pochádzajú z našich klimatických podmienok ?   Zeleninu a ovocie, ktorú sme konzumovali po celé stáročia ? Iste, máme tú "slobodnú" možnosť voľby kúpiť si, čo sa nám zažiada... Ale za akú cenu ? Nemyslím tým hodnotu v eurách..

Navštívil som istý hypermarket, a naplnil som "imaginárny" košík uprostred februára "čerstvou" zeleninou a ovocím, ktorá k nám cestovala niekoľko dní, až týždňov. Môže byť vôbec táto zelenina po takej dobe ešte čerstvá ?

Takže tu je môj fiktívny nákup:

 Vzdialenosť v km je získaná z dostupných údajov na nete, väčšinou som sa zameral na vzdialenosť hlavných miest jednotlivých štátov od Bratislavy. Na základe získaných údajov v km je možné si spraviť predstavu, akú vzdialenosť musí absolvovať fiktívny nákup, kým sa dostane na miesto určenia, na môj stôl - 41 534 kilometrov.... čo je vzdialenosť jednej cesty okolo Zeme. (Obvod rovníka je 40 075 kilometrov.) Málokoho však zaujíma, aké kvantum nafty a benzínu sa použilo na  prepravu a manipuláciu s touto zeleninou a ovocím ..

Uvediem zopár technických údajov o strojoch, ktoré sú vyrobené a prevádzkyschopné len vďaka rope.

Až sa zásoby ropy vyčerpajú, bude z nich len kopa železného šrotu...   

Letecká preprava

Airbus A380 - spotreba paliva - Bratislava - New York - Bratislava 

- vzdialenosť 6849 + 6849 km = 13 698 kilometrov

- objem palivových nádrží - 310 000 litrov 

- maximálna vzletová hmotnosť - 560 ton

- obsadenosť lietadla 525 pasažierov

- spotreba - 3 litre paliva /100 km / 1 pasažier

- spotreba paliva na jedného pasažiera - 410,94 litra x 525 cestujúcich =

  215 743,5 litra leteckého paliva  (Bratislava - New York - Bratislava) 

- cestné cisternové vozidlo na prepravu benzinu, či nafty má objem cca 40 000 litrov, takže si môžme           spraviť predstavu o množstve spotrebovaného paliva pri jednom lete   

- na celom svete je v prevádzke 67 Airbus-ov A380 ... a čo spotreba tisícov ďalších lietadiel ? 

Porovnanie spotreby: - letecká linka Bratislava - New York - Bratislava  verzus zásobovací automobil (napr. potraviny) zo spotrebou 12 litrov na 100 km 

- 215 743,5 (spotreba Airbus A380) : 12 (priemerná spotreba zásobovacieho automobilu v litroch)  = 17 978,6

x 100 km = 1 797 862 kilometrov - je vzdialenosť, ktorú by prešiel automobil s rovnakým množstvo paliva,

ktoré spotrebuje Airbus A380 na jeden let Bratislava - New York - Bratislava 

- 1 797 862 kilometrov - to je 44 násobok obvodu rovníka, (obvod rovníka 40 075 km), alebo 2 x cesta na Mesiac a späť (vzdialenosť Zem - Mesiac - 384 403 km)

 - obilný kombajn by s rovnakým množstvom paliva - 215 743,5 litrov - dokázal pozberať úrodu z plochy

cca 15 410 hektárov, pri priemernej úrode 4 tony na hektár je to 61 640 ton pozberanej potravinárskej pšenice.

Jednou z najväčších nákladných lodí sveta je Emma Maersk - kolos na mori.

Technické údaje:  

- rozmery 397 x 56 metrov

- kapacita 156 907 ton

- 14 valcový motor má hmotnosť 2300 ton zo spotrebou približne 13,7 tony paliva za hodinu

- kontajnerové lode sú v prevádzke  24 hodín denne približne 280 dní v roku, čiže spotreba paliva je  13,7 x 24 x 280 = 92 064 ton paliva za rok

S námornou prepravou a pohybom tovaru sú úzko prepojené námorné terminály po celom svete. Ako zareaguje svetový obchod na dobu, keď jednoducho nebude kde načerpať palivá ?

Aj do tretice to bude naj. Najväčšie nákladné auto na svete Terex - Titan

Technické údaje:

- dĺžka 20m x šírka 7.1m x výška 6.9m

- objem motora - 169,5 litra - pre porovnanie Škoda Octavia má objem motora  1,595 litra

- 10 pneumatík, každá z nich má hmotnosť 3,5 tony = 35 ! ton

- olejová vaňa motora - obsah 1.262 l oleja

- momentálne už nie je v prevádzke, a to pre jeho enormné náklady na jeho prevádzku...k tomu nie je čo dodať ..ak jeho spotreba bola veľká aj na pomery najbohatšej krajiny sveta, tak to už stojí za zamyslenie ...

- momentálne slúži ako turistická atrakcia v meste Sparwood, v kanadskej Britskej Kolumbii

V súčasnosti je jedným z najväčších nákladných automobilov Liebherr T 282B

Technické údaje:

- dĺžka 14,5m x šírka 7,4m x šírka 8,8m      

- objem motora 90 litrov

- priemerná spotreba 174 litrov nafty za hodinu

- pri 24 hodinovej prevádzke  spotreba 4176 litrov

- objem nádrže 4730 litrov

- hmotnosť pneumatiky s diskom 7,8 tony

- nosnosť 363 ton

- maximálna hmotnosť - hmotnosť vozidla + náklad = 592 ton